13. októbra 2026
Adaptívny tempomat, udržiavanie vozidla v jazdnom pruhu či automatické núdzové brzdenie dokážu vodičovi výrazne pomôcť a v kritickej situácii môžu zabrániť nehode.
Asistenčné systémy v aute pomáhajú. Pozor však na falošný pocit bezpečia
Moderné technológie však prinášajú aj nový problém – niektorí vodiči im začínajú dôverovať natoľko, že prestávajú venovať dostatočnú pozornosť samotnej jazde. Aktuálny nemecký prieskum ukazuje, že najvýraznejší problém je medzi mladými vodičmi.
Moderné autá dokážu veci, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi výsadou najdrahších modelov.
Vozidlo môže samo udržiavať odstup od auta pred sebou, pomáhať s vedením v jazdnom pruhu, upozorniť na nebezpečenstvo a v kritickej situácii dokonca automaticky zabrzdiť.
Asistenčné systémy majú predovšetkým jeden cieľ – zvýšiť bezpečnosť jazdy.
Problém nastáva v okamihu, keď si vodič ich úlohu vysvetlí inak:
Auto mi pomáha šoférovať = nemusím dávať taký pozor.
A práve pred tým varujú výsledky aktuálneho prieskumu AXA Deutschland.
77 % vodičov verí, že technológia zvyšuje bezpečnosť
Výsledky prieskumu sú na prvý pohľad pre moderné technológie veľmi pozitívne.
Až 77 % respondentov v Nemecku považuje asistenčné systémy za prínos pre bezpečnosť cestnej premávky.
A nejde iba o pocit.
37 % respondentov uviedlo, že im asistenčný systém už najmenej raz pomohol zabrániť nebezpečnej situácii.
V mestskom prostredí to uviedlo dokonca 41 % opýtaných, vo vidieckych oblastiach 34 %.
Elektronickí pomocníci teda rozhodne nie sú iba marketingovou výbavou automobilov.
V kritickom okamihu môžu vodičovi skutočne pomôcť.
Problém nastáva, keď technike začneme dôverovať až príliš
Rovnaký prieskum však ukázal aj druhú stranu moderných technológií.
Až 44 % respondentov sa obáva, že vodiči sa na asistenčné systémy príliš spoliehajú a v dôsledku toho venujú jazde menšiu pozornosť.
A nejde iba o teoretickú obavu. Niektorí vodiči otvorene priznali, že asistenčné systémy už využili na to, aby sa počas jazdy mohli venovať iným činnostiam.
Napríklad jedeniu alebo smartfónu.
Medzi mužmi takéto správanie priznalo 19 % respondentov, medzi ženami 7 %.
Mladí vodiči prekvapili najviac: 48 %
Ešte výraznejšie výsledky priniesla skupina vodičov vo veku 18 až 24 rokov.
Takmer každý druhý – konkrétne 48 % – uviedol, že už využil asistenčné systémy na to, aby sa počas jazdy venoval niečomu inému.
Medzi mladými mužmi bolo číslo ešte vyššie:
63 %
Je však dôležité správne vysvetliť, čo tento údaj znamená.
Nejde o slovenskú štatistiku.
Ide o výsledok prieskumu uskutočneného v Nemecku. Spoločnosť YouGov ho realizovala pre AXA Deutschland od 24. do 27. júla 2026 na vzorke 2 032 respondentov.
Číslo preto nemožno automaticky prenášať na slovenských vodičov.
Ukazuje však problém, ktorý sa s rozširovaním moderných asistenčných systémov týka motoristov všeobecne.
Asistenčný systém nie je autonómne riadenie
A práve tu môže vznikať jeden z najväčších omylov.
Vodič zapne adaptívny tempomat.
Auto začne samo regulovať rýchlosť a odstup od vozidla pred ním.
Aktivuje sa systém udržiavania vozidla v jazdnom pruhu a automobil začne korigovať smer jazdy.
Vodič môže nadobudnúť pocit:
„Auto už vlastne šoféruje samo.“
Vo väčšine dnešných vozidiel je to však nesprávny záver.
ASISTENČNÝ SYSTÉM ≠ AUTONÓMNE RIADENIE
Adaptívny tempomat, udržiavanie v jazdnom pruhu či automatické núdzové brzdenie sú predovšetkým pomocníci vodiča.
Nie jeho náhrada.
Vodič musí naďalej sledovať cestu, dopravnú situáciu a byť pripravený vozidlo ovládať.
Adaptívny tempomat nevidí všetko
Adaptívny tempomat dokáže sledovať vozidlo pred vami a podľa situácie upravovať rýchlosť.
To však neznamená, že si vodič môže prestať všímať premávku.
Schopnosti jednotlivých systémov sa navyše medzi vozidlami výrazne líšia a ich fungovanie môžu ovplyvniť okolnosti, ako sú počasie, stav vozovky, dopravné značenie či viditeľnosť senzorov.
Podobné je to pri udržiavaní vozidla v jazdnom pruhu.
Ak kamera nedokáže správne rozpoznať vodorovné značenie alebo systém narazí na situáciu mimo svojich možností, vodič musí byť pripravený okamžite zasiahnuť.
Automatické núdzové brzdenie je posledná pomoc, nie spôsob jazdy
Jedným z najdôležitejších bezpečnostných systémov je automatické núdzové brzdenie.
Ak systém vyhodnotí hroziacu kolíziu, môže vodiča upozorniť a podľa konkrétneho systému začať vozidlo brzdiť.
Takáto technológia môže zmierniť následky nehody alebo jej za určitých okolností úplne zabrániť.
Ani ona však neznamená:
„Nemusím sledovať cestu, auto zabrzdí za mňa.“
Systém nemusí za každých okolností objekt alebo nebezpečenstvo rozpoznať včas.
22 % zažilo aj opačnú situáciu
Zaujímavé je, že prieskum AXA neukázal iba prípady, keď technológia vodičom pomohla.
Približne 22 % respondentov uviedlo, že sa už v dôsledku zásahu asistenčného systému dostali do nebezpečnej situácie, ktorá by podľa ich názoru bez jeho zásahu nevznikla.
To však nie je dôvod na vypínanie všetkých bezpečnostných systémov.
Skôr je to pripomienka, že ani moderná elektronika nie je neomylná.
Technológia má vodičovi pomáhať. Vodič ju však musí kontrolovať.
Mobil zostáva mobilom aj so zapnutým asistentom
Toto je obzvlášť dôležité po slovenských zmenách od 1. septembra 2026. Zapnutý adaptívny tempomat alebo asistent jazdy v pruhu nedáva vodičovi právo chytiť do ruky telefón a začať čítať správy.
Na Slovensku platí zákaz držať alebo obsluhovať počas vedenia vozidla telefónny prístroj alebo iné telekomunikačné, audiovizuálne či obdobné zariadenie s výnimkou použitia systému „voľné ruky“.
Od 1. septembra sa navyše táto povinnosť dostala aj medzi porušenia riešiteľné prostredníctvom objektívnej zodpovednosti.
Moderné autá budú mať asistentov stále viac
Téma bude čoraz aktuálnejšia.
Nové automobily v EÚ postupne dostávajú ďalšie povinné bezpečnostné technológie – od systémov automatického núdzového brzdenia cez upozorňovanie na nepozornosť vodiča až po ďalších elektronických pomocníkov.
To je dobrá správa pre bezpečnosť.
Čím viac však automobil dokáže, tým dôležitejšie bude, aby vodič vedel, kde sú hranice jeho technológie. A predovšetkým aby si nezamieňal asistenciu s autonómnym riadením.
RADA MOJEPZP.SK
Moderným asistenčným systémom sa netreba brániť.
Práve naopak.
Správne používané dokážu vodičovi pomôcť, upozorniť ho na chybu a v kritickej situácii môžu zabrániť nehode alebo zmierniť jej následky.
Zapamätajte si však jednoduché pravidlo:
AUTO VÁM MÔŽE POMÁHAŤ ŠOFÉROVAŤ.
NEZNAMENÁ TO, ŽE MÔŽETE PRESTAŤ DÁVAŤ POZOR.
Adaptívny tempomat nie je autopilot.
Asistent jazdného pruhu nie je autonómny vodič.
A automatické núdzové brzdenie nie je náhradou za bezpečný odstup a sledovanie premávky.
Najdôležitejším bezpečnostným prvkom auta preto stále zostáva pozorný vodič.
FAQ: Asistenčné systémy v automobile
Môžem pri zapnutom adaptívnom tempomate prestať sledovať cestu?
Nie. Adaptívny tempomat je asistenčný systém. Vodič musí naďalej sledovať premávku a byť pripravený zasiahnuť.
Je udržiavanie v jazdnom pruhu autonómne riadenie?
Nie. Bežný asistent jazdného pruhu iba pomáha vodičovi udržiavať vozidlo v pruhu alebo ho upozorňuje na jeho opustenie. Jeho schopnosti závisia od konkrétneho vozidla a systému.
Zabrzdí automatické núdzové brzdenie vždy?
Nie. Systém môže pomôcť zabrániť kolízii alebo zmierniť jej následky, nemožno sa však spoliehať na to, že za všetkých okolností nebezpečenstvo rozpozná a vozidlo bezpečne zastaví.
Môžem pri zapnutých asistenčných systémoch používať mobil?
Zapnutie asistenčného systému nemení pravidlá používania telefónu počas vedenia vozidla. Mobil v ruke zostáva problémom aj pri zapnutom adaptívnom tempomate či asistente jazdného pruhu.
Naozaj 63 % mladých mužov používa asistentov na iné činnosti?
V prieskume AXA Deutschland to uviedlo 63 % mladých mužov vo vekovej skupine 18 až 24 rokov. Ide však o nemecký prieskum, preto tento údaj nemožno prezentovať ako štatistiku slovenských vodičov.
Najlacnejšie PZP online na mojepzp.sk rýchlo a jednoducho
